„Lokálžrawetz je blog či filozofia odzrkadľujúca úplne prirodzený a udržateľný spôsob života. Jedinečný je tým, že je neziskový, vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a je mimoriadne interaktívny.“
Učiteľ, biológ, bloger, vášnivý cestovateľ, lokálžrawetz – Peter Wetzler – je človek, ktorý žije zdravý, vyvážený, spokojný a udržateľný život. Rád svoje životné poznania i vedomosti posúva bližšie k ľuďom, pre ktorých sú jeho slová nielen inšpiráciou či povzbudením, ale aj pozitívnou zmenou životného štýlu.
Peťov pohľad na život sa dá parafrázovať aj vetou, že “sme to, čo jeme“, a ak ľudia chcú, tak veľmi rád ich Peter naučí, ako vyberať kvalitné, sezónne, lokálne potraviny a používať ich v kuchyni. Prezradí aj pestro-chutné recepty jedál, a ako bonus to všetko “ocukrí” svojimi zážitkami z ciest okolo sveta.
Peťo, prosím, predstav nám svoj projekt Lokálžrawetz.
Lokálžrawetz je blog či filozofia, ktorá odzrkadľuje podľa mňa úplne prirodzený a udržateľný spôsob života. Spôsob, ktorý je pre mňa typický a snažím sa ho praktizovať na denno-dennej báze. Prostredníctvom webu a sociálnych sietí sa snažím zvyšovať povedomie o tom, ako by sme mali pristupovať k potravinám, čo si kupovať, a ako sa pri nákupoch správne rozhodovať. Tak, aby sme pokryli základné výživové potreby nášho tela s dôrazom na rozmanitosť, sezónnosť, lokálnosť a zároveň s čo najmenším dopadom na našu planétu. Dovolím si tvrdiť, že blog je jedinečný tým, že je neziskový, vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a je mimoriadne interaktívny – zásadne odpisujem na každú jednu správu, a spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá.
Lokálžrawetz má v sebe zakomponovanú aj interaktívnu mapu farmárov, výrobcov. Zaujíma ma, na základe čoho ich pridávaš do Tvojej mapy?
Moja interaktívna mapa je živý projekt, ktorý začal vznikať pred dvadsiatimi rokmi. Bolo to vtedy, keď som začal spoznávať Slovensko. Výber producentov na mapu je subjektívny, ale veľmi prísny. Vždy ide o prvovýrobcov, a väčšina z nich je mnou overená – či už telefonicky, emailami alebo aj osobnými návštevami. Napríklad pekárne sú na mape iba také, ktoré vo svojich výrobkoch nepoužívajú margaríny či éčka, ktoré do kvalitných pekárenských výrobkov nepatria.
Prosím, povedz nám o nejakých dvoch inšpirujúcich farmách / farmároch, ktoré Ťa dostali svojím produktom alebo príbehom.
Minulý rok som nad Skalicou objavil ovocinára, Martina Hrehora, ktorý je podľa mňa slovenský poklad. Nielen, že vyrába jedinečné výrobky, ktoré nemajú v Európe konkurenciu, ale je aj mimoriadne milý, ochotný, pracovitý a ľudský. Zaoberá sa výrobou ovocných vín a jedinečných nepasterizovaných ovocných octov. Všetko z vlastného ovocia, ktoré má priamo pred domom.
Ako druhá mi napadá výrobňa sušeného mäsa biltong, ktoré je typické najmä v krajinách na juhu Afriky. Ide o malú výrobňu pri Zvolene, ktorá odoberá mäso z blízkej bio farmy a vytvára produkt, ktorý nikto iný u nás nerobí. A všetko je v bio kvalite.
Akú máš ďalšiu víziu s Tvojou platformou?
Nápadov mám veľmi veľa, ale nerád o nich hovorím vopred. Rád by som však spomenul môj sen, a to je vytvorenie obchodíku aj s možnosťou občerstvenia, kde by sa ľudia mohli 100% spoľahnúť na kvalitu a všetky produkty by boli lokálne.
Lokálžrawetz má v sebe zakomponovanú hodnotu udržateľnosti i podpory zdravia. Ako Ty sám vo svojom živote podporuješ vlastné zdravie a životné prostredie?
Zdravie je extrémne komplexné a vychádza z viacerých aspektov. U mňa sú hlavné piliere kvalitná strava, dostatok spánku (cca 8 hodín denne) a každodenná športová aktivita. Veľmi dôležitá je pre mňa aj psychická pohoda, ktorá vychádza z toho, čo som povedal vyššie a je doplnená aj tým, že sa snažím byť súčasťou iba takých aktivít, ktoré ma napĺňajú, či už je to moja práca, blog alebo vzdelávanie.
Čo sa týka životného prostredia, okrem základných, a dúfam bežných vecí ako recyklovanie a kompostovanie, zbieram niekedy na túrach odpadky, oblečenie, ktoré nepoužívam vždy darujem, využívam MHD, bicykel a svoje nohy 😊
Si vášnivý cestovateľ, navštevuješ rôzne krajiny, miesta, vidíš rôznorodých ľudí, ich zvyky, aj kultúrne rozdiely. Prezraď nejakú neobyčajnú vec (udalosť, situáciu), ktorá Ťa prekvapila, šokovala.
Tých zážitkov je tak strašne veľa, že je ťažké vybrať jeden. Jeden z najsilnejších bola určite návšteva Izraela počas vojny s Gazou. To, čo som dovtedy videl v akčných filmoch bola zrazu realita. Keď sme zastavili na pumpe, stál tam aj vojenský konvoj s obrnenými tankami a raketami. A neboli to atrapy.
Keď sme navštívili miestny vojenský cintorín, videl som hroby a nad nimi stáť plačúcich vojakov. Vypočuli sme si aj zážitky nášho strážcu o tom, ako bojoval v prvej línii, a koľko ľudí musel zastreliť. Bolo to veľmi nepríjemné. Vtedy som si uvedomil, aké obrovské šťastie máme, že žijeme na Slovensku.
Spomeniem ešte jeden pozitívny zážitok z Barmy, kde som si pred miestnym chrámom kúpil od dámy miestnu cukrovinku, ktorej cenu som zjednal. Čakal som na svojich kamarátov, a keď vyšli von, jeden z nich si kúpil to isté, avšak zjednal to lacnejšie ako ja. Keď sme odchádzali, pani na mňa zakričala a darovala mi ešte jeden balíček cukroviniek. To ma úplne šokovalo!
Cestuješ veľa aj po Slovensku a mňa zaujala Tvoja myšlienka, že na týchto cestách si si uvedomil, že my ľudia sme veľmi ľahostajní k planéte. Že robíme maximum preto, aby sme ju zničili. Prečo to tak je, a ako by sa to dalo robiť lepšie?
Toto je hrozne náročná otázka, ale myslím si, že odpoveď je naša pohodlnosť a lenivosť. Sme veľmi neochotní vzdať sa čohokoľvek, čo by akýmkoľvek spôsobom oklieštilo naše pohodlie. Veď ľudia v prírode si nenájdu ani pár sekúnd na to, aby použité vreckovky v blízkosti chodníkov zahrabali pod zem a lístie! Mnohé miesta, ktoré som v minulosti mimo Slovenska navštívil, sú dnes už zavreté a turistov tam nepúšťajú.
Vyštudoval si biológiu, rozumieš sa tomu, čo sa so stravou v našom tele deje. V Tvojom blogu sa snažíš ľuďom pri diskusiách vysvetľovať veci okolo stravovania. Oboznamovať ich s mýtmi i nesprávnymi informáciami. Prečo máme rozmýšľať nad tým, čo jeme?
Z môjho pohľadu je to veľmi jednoduché. Ja milujem život a chcem si ho čo najviac užívať. Niekedy to znamená, že sa dobre najem, inokedy si zase dám poriadne do tela a niekedy odídem na niekoľko týždňov do Ázie. Chcem mať dlhý a kvalitný život, aby som si mohol splniť čo najviac snov. A preto sa o svoje telo musím patrične starať. Je to dôležité rozhodnutie.
Nechcem mať bolesti, zažívacie problémy, chcem sa cítiť dobre fyzicky aj psychicky. Dáta z ostatných výskumov dokonca ukazujú aj to, že to čo jeme, má veľký vplyv aj na našu psychiku, najmä prostredníctvom prepojenia nášho mikrobiómu s našim mozgom.
Povedz napríklad 3 najväčšie mýty o mlieku?
- Mlieko zahlieňuje – u niektorých ľudí sa môže na povrchu slizníc vytvoriť jemný a prirodzený povlak, nie je to však hlien. Tento povlak nijako neškodí a po pár minútach zmizne.
- Sme jediné cicavce, ktoré konzumujú iné mlieko ako svoje – toto síce pravda je, ale takouto logikou by sme sa nemali ani obliekať, cestovať a podobne. Pretože to robíme tiež ako jediné cicavce.
- So zvieratami sa zaobchádza na farmách zle – áno, sú aj také farmy. Avšak je len na nás, od koho si mliečny výrobok kúpime. Na mojej mape je veľa fariem, ktoré sa o zvieratá starajú veľmi dobre a majú dokonca celoročný prístup na voľnú pašu.
Máš kúpené knihy od najlepších svetových cukrárov, v mobile máš online masterclass. Za sebou máš aj kurz pečenia francúzskych dezertov „petit gateau“, hodiny a hodiny príprav, a potom ďalšie hodiny dekorovania a posledných úprav. Čo Ti to varenie, všetky tie kurzy dávajú?
Poviem si, že toho už toľko viem, a potom príde nová kniha, masterclass či kurz a BUM! Je to oblasť, ktorá ma baví a stále tu vidím obrovský priestor na osobný rast. Okrem toho sa učím spoznávať iné kultúry, iné techniky a v neposlednom rade aj trpezlivosti, ktorá mi niekedy chýba. Keď pečiem nejaký dezert tri dni, tak je to taký pekný protipól toho, ako život aktuálne funguje – všetko chceme hneď a rýchlo, nechceme ísť do hĺbky. Takže je to u mňa pekne vyvážené 😊
Ďalšia dôležitá téma sú Éčka v potravinách. Sú podľa Teba pomoc alebo „smrť?
Nedávno som sa tejto téme venoval na svojich sociálnych sieťach. Je to mimoriadne komplikovaná a komplexná téma. Éčka vo všeobecnosti pomáhajú potravinárom, avšak niekedy ich nájdeme aj v potravinách, kde si myslím, že by byť nemali – v chlebe, jogurtoch, sladkostiach a podobne. Ich množstvá sú prísne regulované, avšak pri konzumácii potravín, ktoré majú komplikované zloženia sa kumuluje aj ich potenciálne negatívny efekt.
Aj sladkosti sú bezprostrednou súčasťou nášho stravovania. Môžu byť sladkosti aj naozaj kvalitné? Vedel by si sa podeliť o tip, ktoré sú tie naše slovenské TOP kvalitné sladkosti?
Tak toto je naozaj moja téma, pretože sladkosti milujem 😊 A rozhodne áno, môžu byť aj kvalitné. Ja si kupujem iba také. Našťastie máme aj u nás mimoriadne odhodlaných a šikovných výrobcov. Pre mňa sú to najmä títo:
- kúpeľné oplátky Guden Guden z Piešťan, ktoré sú ako jediné na Slovensku vyrobené z čerstvých vajíčok, mlieka a masla. Ich plnky sú lahodné, čokoládové a obsahujú len kvalitné ingrediencie, žiadne arómy.
- výrobca sladkého popcornu Zigmundo z Bratislavy. To je ďalší poklad! Popcorn sa vyrába úplne bez tuku, a následne sa obaľuje v lahodných zmesiach.
- z čerstvých pekárenských výrobkov rozhodne odporúčam Skalický trdelník (najlepší je z Vinotéky u Františkánov)
- Bratislavské rožky od FantastiCO
- Atkáryho Kremnické krumple
- Legendárne buchty zo sedla Zbojská vyrobené z masla
- ručne ťahaná štrúdľa z Breznianskej cukrárne, kde je použitý miestny mak.
Na Slovensku máme naozaj mnoho „sladkých“ pokladov.
Pracuješ dlhé roky s deťmi a mládežou. Učíš ich a pomáhaš im získavať nové vedomosti a poznanie, si s nimi v blízkej interakcii. Aké vnímaš výzvy, riziká, ktorými si prechádzajú?
Musím povedať, že to majú veľmi ťažké. Majú prístup k obrovskému množstvu informácií, ale nevedia s nimi pracovať. A toto vôbec nie je ich chyba, je to chyba nášho vzdelávacieho systému, ktorý je už dlhodobo na okraji záujmu politikov. Na druhej strane musím povedať, že moji študenti sú veľmi zvedaví, dokážu sa pýtať skvelé otázky – a tie sú veľmi vyspelé. Veľmi sa na nich však podpísali aj zavreté školy, pretože sa zabudli učiť, sústrediť, písať si poznámky a komunikovať so svojimi spolužiakmi. Nepridali tomu ani zrušené maturity, čo bolo podľa mňa jedno z najhorších rozhodnutí Ministerstva školstva. Dôsledky dištančného vzdelávania vidieť v triedach denno-denne.
Má podľa Teba mládež dostatok priestoru pre svoj rozvoj, rast, sociálnu interakciu či pohybové aktivity v našom „dospeláckom“ svete, v mestách, na sídliskách, verejných priestranstvách?
Myslím si, že Bratislava ako taká má neskutočnú polohu! Devínska Kobyla, nábrežie Dunaja či Malé Karpaty. To všetko sú nádherné lokality, ktoré sú dostupné MHD a sú vhodné na cyklistiku, beh, prechádzky či turistiku. Veľmi ma teší, že v ostatnom období vznikajú nové mestské parky, ihriská a v meste je viac zelene. Stále je toho však málo. No myslím si, že trend je nastavený správne, a ak budú mať mladí ľudia dostatok pozitívnych stimulov zo svojho okolia, je len na nich tieto možnosti využiť.
Poznáš Mičurin, bol si tam niekedy?
Napriek tomu, že nebývam úplne blízko, poznám ho. Je to nádherné miesto v širšom centre mesta, ktoré je veľmi ľahko dostupné. Pamätám si, že keď som bol menší, bol som sa tam niekoľkokrát kúpať a vždy tam bolo skvele. Veľmi ma mrzí, že tento priestor je veľa rokov zanedbávaný a nevyužívaný.
Čo by si privítal, aby sa na Mičurine dialo? Čím by sa mal tento vzácny priestor oživiť?
Potešilo by ma, keby sa Mičurín stal komunitným miestom, kde sa bude dať posedieť, okúpať, dozvedieť sa niečo nové prostredníctvom výstav či workshopov. Bol by som veľmi rád, keby priestor využívali školy na neformálne vzdelávanie, a aby nadviazalo na atmosféru, ktorú si pamätám z minulosti – pohodové miesto, kde sa dalo dobre oddýchnuť a načerpať energiu.
