DEMOKRACIA FUNGUJE VTEDY, KEĎ ČO NAJVIAC ĽUDÍ VEDOME PARTICIPUJE NA VECIACH VEREJNÝCH – ZUZANA PIUSSI

Zuzana Piussi je významná slovenská režisérka a dokumentaristka, ktorá svojou odvahou, zvedavosťou a jedinečnou tvorbou nastavuje zrkadlo spoločnosti. Vzťah justície a politiky na Slovensku je jednou z jej kľúčových tém, v ktorej dokumentuje a “odlupuje” vrstvu po vrstve našu spoločnú realitu. 

Prostredníctvom rôznych autentických a reálnych príbehov pomenováva, v akom stave sa Slovensko nachádza. Divákovi názor nevnucuje, ale povzbudzuje k tomu, aby si ho urobil sám na základe pomenovaných udalostí, ktoré sú krutou realitou nielen protagonistov filmov.

Zuzana Piussi spolupracovala s divadlom Stoka aj ako herečka, kostýmová a scénická výtvarníčka. Je spoluzakladateľkou Združenia pre súčasnú operu – divadlo SkRAT. Je členkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Prvý výrazný úspech zaznamenala so študentským filmom Výmet, ktorý bol ocenený hlavnou cenou na MF v Bejrúte 2003, premietal sa vo Viedni, Glasgowe, Bratislave, i Prahe. V roku 2011 nakrútila film Nemoc tretej moci, v ktorom sa zaoberá stavom súčasného slovenského súdnictva. Nasledovali filmy Od Fica do Fica, Ukradnutý štát či aktuálne premietaný film Očista.

Aké sú Vaše spomienky na divadlo Stoka?     

Divadlo Stoka bol zázrak. V určitom čase 90-tych rokov sa stretli zaujímaví šialenci a chceli spolu tvoriť. Stoka ma v tomto mojom mladom veku významne formovala, pootvárala v hlave všetky šufličky, ktoré boli zatvorené. 

Mladí ľudia sú pre našu spoločnosť a budúcnosť veľmi dôležití. Pracujete aj s mladou generáciou, zdieľate s nimi nejaké svoje pohľady, dobrú prax, získané poznania?

Robila som nejaké prednášky, premietanie, workshopy. Bolo mi ponúknuté mať hosťujúci seminár na FAMU, ale nenašla som si na to čas. To skôr môj muž, ktorý učil 25 rokov na FAMU, má v tejto oblasti oveľa väčšiu prax. Dokonca mával často semináre so študentmi aj u nás doma. Do týchto aktivit som sa prirodzene od šporáku zapájala. 

Je to o čase, ktorý človek má. Ja buď robím svoje filmy, alebo som so synom. Mám 3 deti a môj najmladší 8-ročný syn ma ešte veľa potrebuje. Moje priority sú takto rozdelené. 

Už osem rokov bývate v Čechách, stále sa ale do Bratislavy vraciate. Aký k nej máte vzťah?

Mám k nej silný vzťah už od detstva. Mám pekné a živé spomienky spojené aj s mojím dedkom, ktorý mi často rozprával príbehy o Bratislave. Prechádzali sme sa a on mi rozprával  o sochách, architektúre a domoch, ale aj o bláznoch, umelcoch, sochároch, v akých častiach, domoch žili. Rozprával aj o Mičurine, Horskom parku. I vďaka týmto zaujímavým príbehom som si k nášmu mestu vybudovala hlbší vzťah. Aj preto sa ma napríklad citlivo dotýka, čo sa v Bratislave posledné roky deje.

Keď som ešte žila v hlavnom meste, 8 rokov už nežijem na Slovensku, bývala som v centre Bratislavy na Kuzmányho ulici v blízkosti Slavína a Horského parku. Poznám túto štvrť, a preto udivene sledujem, ako posledné roky ubúda zeleň v meste, a ako musí ustupovať výstavbe. Je mi to veľmi ľúto, ako si z týchto zelených a dôležitých plôch ukrajuju developeri. Človek raz za čas podpíše petíciu, ale nič sa nemení. 

Čo môžu bežní ľudia urobiť pre to, aby mohli zasiahnuť voči hrubým a necitlivým zásahom v meste?

Určite je potrebné zúčastňovať sa miestnych zastupiteľstiev, kde sa prejednávajú a schvaľujú všetky dôležité veci. Treba sa informovať, pýtať sa, ozývať sa. 

Veľmi dôležitým dokumentom mesta, ktorý treba tiež sledovať – najmä v období jeho otvárania k potenciálnym zmenám – je územný plán mesta. Tento dokument rieši komplexne funkčné využívanie územia, schvaľuje a usmerňuje, kde sa smie a nesmie stavať. 

Viem, že všetky tieto “kontrolné” aktivity sú veľmi časovo náročné a pre bežného človeka to nie je jednoduché. V praxi sa dokonca stáva, že sporné záležitosti, ktoré ľudí zaujímajú, bývajú v prerokovaní zastupiteľstiev väčšinou ako posledný bod pod názvom “rôzne”. Stretnutie môže trvať kľudne aj 5 hodín, a až v samotnom závere sa prediskutuje to, čo je  akoby najdôležitejšie. Sama som takto strávila neuveriteľne dlhý čas na zastupiteľstvách čakaním na bod “rôzne” v rámci natáčania udalostí do mojich filmov. Veľakrát sa takto ľudia, verejnosť, účelovo odrádza a vyčerpáva. 

Treba ale vydržať, byť trpezlivý a nenechať sa odradiť.

Ako vnímate, že sa Bratislava v čase mení?

Bratislava je odrazom ľudí, ktorí v nej vládnu. Všetko je to o ľuďoch. 

Musím priznať, že tieto zmeny vnímam dosť negatívne. Napríklad centrum mesta – nové Nivy, nové administratívne budovy, mrakodrapy, ktoré v tejto časti mesta rastú ako huby po daždi, sú veľmi škaredé. Nie je to architektúra, ktorú budú obdivovať ďalšie generácie. Bude to naša hanba. 

Často si kladiem otázku, čo pekné sme postavili, čo po nás zostane.  Pripadá mi to tak, že keď má niekto zakúpenú nejakú parcelu, tak automaticky ju ťahá do obrovských výšok, aby čo najviac z daného priestoru vyťažil. Akoby tieto zásahy nikto nekontroloval a neposudzoval komplexne ako celok. 

Dokonca aj niektoré nelegálne stavby či výstavby, ktoré neprebiahajú v súlade so schváleným stavebným procesom, sú postihované tak nízkymi sankčnými pokutami, že nie sú v podstate nijako obmedzujúce. Dobré zákony, ich presadzovanie a dodržiavanie je silou štátu. Štát i mesto sú slabí. 

Príkladom takejto rýchlej a nepremyslenej výstavby sú aj Vinohrady v Rači. Vyrúbali sa krásne vinice, postavili sa domy s pekným výhľadom na  Bratislavu. Potom sa výstavba posunula ešte ďalej a postavili sa nové domy, ktoré zabránili výhľadu tým pôvodným. A toto je tá nelogickosť. Každý si postaví to svoje a nehľadí na toho druhého. Je to princíp akoby našej spoločnosti. Myslieť iba na to svoje.

V Prahe, v ktorej žijem, by si až takéto prešľapy developeri či mestskí zastupitelia nemohli dovoliť.

Rôzne prešľapy a neprávosti dokumentujete aj vo svojich filmoch z prostredia politiky. Prečo Vás zaujíma práve táto téma?

Vo svojej podstate som veľmi zvedavý človek a v tej politike mám príliš veľa otáznikov. Chcem sa prirodzene dozvedieť viac a do hĺbky. Keď mám nejaké otázky, rada ich cez kameru spoznávam a odkrývam.

Demokracia môže fungovať iba vtedy, keď čo najviac ľudí vedome participuje na veciach verejných. Moje filmy sú vždy takou výzvou a ukážkou toho, kde tá starostlivosť chýba. 

Tematika tvorby v danej politickej i justičnej oblasti je dosť citlivá, pre niekoho určite aj provokatívna. Ako v našom prostredí vo veľmi vypätom období, môžete robiť takéto náročné i kontroverzné filmy?

Áno, je to náročné. Podpora médií je pre tvorbu aj šírenie filmu veľmi dôležitá. Ja nemám veľkú mediálnu podporu a propagáciu. Napríklad pri filme od Fica do Fica sme nedostali žiadnu podporu, ani finančnú, ani mediálnu. Tento film musel vznikať akoby na kolene. Keď sme neskôr dokázali zaplatiť aj kiná, cinemaxy, tak tie nakoniec film odmietli premietať. Neskôr som sa dozvedela zo zákulisia, že boli veľké politické tlaky, aby sa to nepremietalo. V tom čase nám veľmi pomohol svet online-u, a tak sa film medzi ľuďmi šíril touto virálnou cestou.

Dlhé roky pozorujete, dokumentujete slovenskú politickú scénu, rozloženie a stratégiu moci, vnímate jej vplyv i dopad na rôzne vrstvy spoločnosti – na samotných politikov, bežných ľudí, súdny systém. Ako by ste tento vývoj charakterizovali? 

Stále viac víťazi antisystémová politika. Zanikajú tradičné strany, nahradili ich s.r.o.čky s populistickým programom. Pred voľbami politici pomenujú korupciu, potrebu odpolitizovať justíciu, políciu, prokuratúru. Po voľbách si dosadia svojich prokurátorov, vyšetrovateľov. Je to systém “našich ľudí” a zmení sa iba “farba” moci. Mňa osobne teraz najviac sklamalo rozkradnutie covidovej pomoci cez schránkové firmy. Ide to veľmi zlým smerom a ja sa obávam, aby sme aj my neskĺzli na cestu Poľska alebo Maďarska.

V roku 2011 ste nakrútili film Nemoc tretej moci, v ktorom ste sa zaoberali stavom súčasného slovenského súdnictva za čias Harabina. Kvôli tomuto filmu ste čelili dokonca aj žalobe kvôli porušeniu dôvernosti ústneho prejavu a hrozil Vám trest až dva roky nepodmienečne. Ako ste sa s tým vysporiadali?

Mne pomohol v tejto veci práve ten zákon 363 (smiech). A v neposlednom rade mi veľmi pomohol aj mediálny tlak, ktorý prišiel nielen prostredníctvom petície s takmer 3000 podpismi, ale bol to aj mediálny tlak z Čiech. Zastal sa ma samotný knieža Karol Schwarzenberg, ktorý bol v tom čase český minister zahraničných vecí. Urobil to sám bez toho, aby som ho o to požiadala. 

Myslíte si, že keby nevznikol tento mediálny tlak, naozaj skončíte vo väzení? 

Je to možné. 

Po 10 rokoch od natočenia filmu Nemoc tretej moci sa vraciate k téme justície s filmom Očista. Je tu ukázaný časový sled udalostí po posledných voľbách od roku 2020 i po prebiehajúcich súdnych reformách. Mala by nastať tá dlho očakávaná očista. Ako to vnímate?

Týmto filmom som chcela ukázať snahu o očistu justície, ktorú naštartovala nová vláda, Sledovala som sudcov, usilovne a dlhodobo sa snažiacich o reformy, a tiež dva prípady obyčajných ľudí, ktorým súdy zničili pár rokov života. Zároveň sme chceli dokumentom naštartovať diskusiu o justícii. Je potrebné a dôležité o týchto veciach diskutovať.

Jednu z hlavných protagonistov filmu Janku Javorkovú –  bývalú žeriavničku z Ružomberka, teraz už dôchodkyňu – nezmyselne zažaloval oligarcha Milan Filo vo výške 300.000 eur. Ústavný súd dal až po neuveriteľných skoro 7 rokoch za pravdu, že Janke Javorkovej boli porušované práva a dal jej odškodnenie vo výške 2000 eur. Každé pojednávanie bolo z absurdných dôvodov odročené a súd sa ťahal neskutočne dlho.

Takto súd šikanoval ženu na dôchodku a sudkyňa v tejto veci vôbec nepojednávala. Robila iba prieťahy a ľudia – daňoví poplatníci – tento marený proces museli nepriamo zaplatiť. Zaplatiť za pochybenie, nečinnosť a šikanu jednej sudkyne. 

Zároveň treba k tomu povedať to najdôležitejšie. Daná sudkyňa po takomto marení výkonu svojej funkcie pokračuje ďalej vo svojej sudcovskej práci bez akýchkoľvek napomenutí či dôsledkov. Vôbec sa jej tento verdikt nedotkol. Bolo by dobré, aby sa justícia zmenila aj tak, že sudca, ktorý pochybí, by mal aj reálne pocítiť a prijať osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie.   

O justícii treba veľa hovoriť, veľa diskutovať. Preto sme pridali k premietaniu filmu Očista aj  stretnutia sudcov otvorených pre diskusiu k návrhom riešení, nápravám a zodpovedaniu otázok, ktoré verejnosť zaujíma. 

Nedávno sme cez online kino 363 zorganizovali stretnutie dvoch zástupcov sudcovských organizácií. Jednou z nich bola najväčšia sudcovská organizácia Združenie sudcov Slovenska a druhá bola Za otvorenú justíciu. Tieto dve organizácie sú dlhodobo v konfliktnom stave. Na stretnutí bol aj Ján Mazák, ktorý je predsedom Súdnej rady SR. Je to človek najvyššie postavený v justícii, a preto je to skvelá i významná príležitosť, keď vysoko postavení sudcovia sú otvorení odbornej aj verejnej diskusii. Chcela som prizvať aj ministerku spravodlivosti pani Kolíkovú, ale tá zatiaľ na moje pozvanie nereagovala.

Má film Očista mediálnu podporu?

Nemá podporu. Okrem pandemických opatrení, kedy sa film nedá premietať v kinách, nám zlyhali aj sociálne siete. Stalo sa, že nám Facebook z nejasných príčin zablokoval reklamu, že šírime nebezpečný obsah. Nevedeli sme šíriť podujatia. Rýchlo vás vypnú, ale dlho trvá, kým to prešetria a znovu zapnú.   

Aj preto sme urobili vlastné online kino so symbolickým názvom 363. Na tejto platforme máme film Očistu – budeme pridávať samozrejme aj iné dokumenty, aj od iných režisérov – ktoré by mala slovenská verejnosť vidieť a dostať tak šancu, nahliadnuť bližšie do týchto celospoločenských tém a diskutovať o nich.

Ukazuje sa, že kľúčovým problémom súdnictva nie je legislatíva alebo vybavenie súdov, ale personálne obsadenie tretej moci, ktorá sa v mnohých prípadoch vzdialila od spravodlivosti.  Aké sa tu ponúkajú riešenia, čo treba už dnes robiť, aby to v budúcnosti fungovalo lepšie?

O tom, čo by sa malo zmeniť v justícii, by mali debatovať sudcovia. 

Ja vidím problém našich súdov v tom, že trvajú strašne dlho. Na pojednávanie človek čaká rok, niekedy dva. Tesne pred voľbami minister Borec začal robiť výberové konania na predsedov súdov. Rýchlo to obsadil svojimi ľuďmi. To vidím ako kľúčové, aby na týchto dôležitých miestach boli morálne autority, tí najlepší sudcovia. Myslím, že dobrý predseda súdu si dá pozor na korupciu svojich podriadených.

Priznám sa, že reforme, ktorú ministerka nazvala Súdna mapa, nerozumiem. 

Čo sa má zmeniť, aby právo a zákon fungovali?

Najskôr bude musieť prísť zmena od ľudí, od bežných občanov, ale aj od úradníkov, ktorí v malých krokoch budú súčinní a budú konať podľa zákona.   

Ako sa Vám dá pomôcť zo strany verejnosti?

Dá sa nám pomôcť jednodnoducho tak, že vstúpite do nášho online kina 363 a pozriete si film Očista, prípadne aj diskusiu s hosťami. Toto bude pre nás to najväčšie zadosťučinenie. Čím viac ľudí uvidí vo filme reálne príbehy tvrdého stretu s justíciou, tým väčší to bude mať pre nás zmysel. 

Táto téma je spoločná pre všetkých a dotýka sa každého človeka. Ktokoľvek, čokoľvek bude riešiť, stále bude narážať na justíciu, právo, zákon, spravodlivosť, ktoré sú obsiahnuté v každej oblasti nášho života. My vieme, že na Slovensku máme veľké rezervy, a preto sa ponúka otázka, na čo nám sú zákony, keď spravodlivosť nefunguje?

Čo si myslíte, kam sa posunie Slovensko za 5 rokov? 

Bojím sa tejto predstavy. Ako pozorujem, čo robí strach s ľuďmi, myslím si, že celé to pôjde do toho “Orbánovského” modelu. Ľudia sa k sebe správajú hrozne, sú k sebe nenávistní, rozdeľujú sa, vytráca sa dialóg. Ľuďom chýba vcítenie sa, empatia, a to je základ zdravej spoločnosti. Chýba aj prijatie názoru druhého a chuť si ho vôbec vypočuť.

Mňa napríklad veľmi zaujíma, keď má niekto iný názor.  Pýtam sa bez hodnotenia a dávam človeku priestor, aby ma presvedčil o svojom – inom – názore ako mám ja. Demokracia je práve o tom, že budeme diskutovať. Zmysel je otvárať sa iným pohľadom, potom človek viac chápe a menej pohŕda druhými.

Momentálne ľudia žijú v strachu o svoje zdravie. Želala by som si, aby tento strach pominul.

Čo sa Vám páči na Vašej práci?               

Musím povedať, že je pre mňa samotné natáčanie a strihanie filmu stále radosťou. Pri natáčaní pracujem s ľuďmi, ale pracujem aj sama. Vďaka filmu spoznávam rôzne iné svety. Ľudia obyčajne žijú v bublinách, ja ich rada rozrážam, prenikám medzi ľudí, politikov, lúzrov, náckov, i sudcov. 

PREMIETANIE FILMU OČISTA V ONLINE KINE 363

Premietanie je každý deň o 19:00 hod. s možnosťou účasti na besede v pohodlí Vašej obývačky.

Na premietanie je potrebné zakúpiť si vstupenky.